Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť. Nedeľa je pre nás sviatočný deň. Oddelený od celého týždňa, aby sme si výnimočne pripomenuli svoju vieru. Nie preto, že musíme, ale preto, že chceme. Spoločne, v spoločenstve. Cirkevný zbor je spoločenstvom veriacich. Spoločenstvo znamená, že jeho členovia majú spoločný cieľ, záujem. V našom prípade je spoločným záujmom viera v trojjediného Boha. Spoločenstvo tiež znamená, že jeho členovia sa poznajú, vedia o sebe, jedni druhých bremená znášajú, radujú sa s radujúcimi a plačú s plačúcimi; skrátka zdieľajú svoje radosti aj starosti. Uprostred spoločenstva veriacich stojí Ježiš Kristus, lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v jeho mene, tam je aj On medzi nimi (Mt 18,20). Dobré spoločenstvo je vzácna vec.
Aj preto do kostola privádzame svoje deti. Od malička. Aby zažili, že to, čo si rozprávame doma nežijeme sami, ale v spoločenstve.Aby videli a vnímali, ako spoločenstvo funguje. Že modlitbu Otče náš nepozná len Jakubko, ale aj Sabínka a Esterka. Že pán farár na záver Služieb Božích dáva Áronovské požehnanie a vyprevádza nás do sveta mocnými slovami: požehnaj a ochraňuj vás, rozjasni svoju tvár nad vami a buď vám milostivý, …
Iste. Menšie deti sú neposedné. Občas vyrušujú vtedy, keď to nie je práve vhodné. Dokonca plačú a nahlas sa hnevajú. Keď som sa však spýtala jedného staršieho pána z nášho zboru, či ho prítomnosť detí v kostole ruší, veľmi milo ma prekvapil, keď povedal, že má radosť, že tie deti vôbec v kostole sú. Pretože sa učia. Aj keď sú malé, to čo zažijú v nich zostane. Z vlastnej skúsenosti viem, že návyk, ktorý rodičia vybudujú od detstva má silný koreň, ktorý s Božou pomocou pretrvá aj v puberte, aj v dospelosti.
Myslím, že odmenou každého rodiča je vidieť, že dieťa naučil chodiť do kostola nie preto, že musí, ale preto, že chce a vie prečo. V tomto smere je pre rodičov veľmi nápomocné, keď aj klasické Služby Božie s predpísanou liturgiou z času na čas vedia zmeniť formát napríklad na rodinné bohoslužby, kde je priestor aj pre neposedné deti. Kde sa môžu viac cítiť súčasťou diania v kostole, kde môžu počuť Slovo Božie prispôsobené ich detským ušiam a kde môžu vnímať, že aj oni sú dôležitou súčasťou spoločenstva.