„Hľa, takto možno mládež detským hravým spôsobom vyučiť v Božej bázni a úcte…“ Martin Luther, Veľký katechizmus
10. augusta 2020 sa otvorila brána farskej záhrady pre deti, ktoré sa zúčastnili ekumenického denného letného tábora s názvom „Veľké egyptské dobrodružstvá“. Do tábora sa prihlásilo 19 detí nielen z nášho cirkevného zboru, ktoré spoločne strávili týždeň od 10. augusta do 14. augusta 2020. Na začiatku sme mali všetci v očiach iskierky očakávania, čo nás čaká, aké to bude, ako to všetko dopadne.
Počas nášho dobrodružstva sme sa modlili, spievali, hrali, súťažili, vytvárali nové veci a venovali poznávaniu života starozmluvného Jozefa.
Pondelok sme venovali zoznamovaniu sa navzájom. Každý z nás sa snažil zapamätať meno tých ostatných, čo sa nám možno v prvý deň hneď nepodarilo, ale v piatok sme sa už poznali všetci. Nezoznamovali sme sa len navzájom, ale spoznali sme sa aj s Jozefom – v 1. lekcii Jozef, milovaný syn, ktorý sa narodil svojim rodičom Jákobovi a Ráchel, ktorí sa mali veľmi radi a tešili sa z Jozefovho narodenia. Jozef bol vytúžené dieťa, lebo v čase jeho narodenia mal Jákob už 10 synov so svojou prvou manželkou Leou (v tom čase bola bigamia v Jákobovej krajine dovolená), ale Ráchel – druhá Jákobova manželka dlho čakala, kým otehotnela. Bratia závideli Jozefovi lásku a pozornosť jeho otca Jákoba a ich žiarlivosť narástla, keď Jákob daroval Jozefovi farebný plášť. Žiarlivosť vplýva aj na náš život a pomoc nám ponúka Pán Ježiš a jeho láska k nám. Po chutnom obede sme sa venovali v škole pisárov staroegyptským hieroglyfom a každý sa snažil naučiť napísať svoje meno v hieroglyfoch (obrázkové písmo starovekého Egypta). Nebolo to vôbec jednoduché, veď aj medzi Egypťanmi bola len malá hŕstka pisárov, ktorí hieroglyfy ovládali, ale nám sa to podarilo.
V utorok ráno sme sa opäť všetci stretli, plní radosti, ale aj očakávania, čo nové sa dozvieme. V 2. lekcii – Bratia predajú Jozefa – sme si povedali o Jozefových snoch, vďaka ktorým ho jeho bratia nazývali aj Snívačom i o závisti, ktorú mali voči nemu a tá ich priviedla až k tomu, že Jozefa predali za 20 strieborných obchodníkom. Jozef, ktorý jediný z bratov miloval Boha, dopadol tak zle. „Prečo Pán Boh nepomohol Jozefovi?“ – otázka, ktorá sa možno viacerým vynorila v hlave. Ale vďaka Pánu Ježišovi, ktorý je naším Spasiteľom, si môžeme byť istí, že Boh je s nami vždy, nech sa deje čokoľvek. O tom nám hovoril v tento deň aj pán farár K. Kostecký, ktorý prišiel medzi nás a naučil nás verš z Biblie, ktorý nájdeme v knihe Žalmov v 46. kapitole v 2. verši: „Boh nám je útočišťom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“ Poobede sme si v škole šperkárov vyrábali náramky, náhrdelníky, vlasy aké nosili starí Egypťania za čias Jozefa.
Streda bola iná ako ostatné dni – čakal nás výlet. Spoločne sme sa vybrali do Prietrže – Podhoria, kde sa nachádza jediná výrobňa ručného papiera na Slovensku – Petrus. Dozvedeli sme sa veľa nových informácií o výrobe rôznych typov papiera a každý z nás si vyskúšal vyrobiť svoj vlastný papier, ktorý bude rozdaný účastníkom tábora na SB v nedeľu 6.septembra 2020 venovaných začiatku školského roka. Bol to pre nás veľký zážitok vidieť, ako taký papier, vyrobený najmä z bavlny, vzniká a aká je jeho cesta, kým naň môžeme začať písať. Ani na výlete sme nezabudli na Jozefa a pokračovali sme v jeho príbehu. V zborovej sieni CZ Sobotište sme sa dozvedeli o tom, že Jozef bol predaný do egyptského otroctva, kde slúžil Pótifarovi a jeho žene, vďaka ktorej sa dostal do väzenia. V ňom sa stretol s dvomi blízkymi faraónovými sluhami – pekárom a pohárnikom, ktorí mali sny a tie im dokázal Jozef vďaka Pánu Bohu vyložiť a to, čo povedal, sa i stalo.
Štvrtok poctili návštevou náš tábor pracovníci Červeného kríža. Tí nás učili ako pomôcť zraneným, ako poskytnúť prvú pomoc, keď to bude treba. V škole lekárov sme si povedali o tom, ako liečili chorých za čias Jozefa. Porozprávali sme si ako sa Jozefovi podarilo vďaka Pánu Bohu dostať z väzenia, keď dokázal vyložiť sny najvyššiemu vládcovi Egypta – faraónovi a ten ho povýšil na najvyššieho úradníka v krajine, zástupcom faraóna, správcu všetkého majetku. Vďaka svojej láske a múdrosti pomohol mnohým ľuďom, lebo krajinu postihlo sedem neúrodných rokov a ľudia hladovali. Rovnako aj Jákob a jeho synovia. Preto poslal svojich synov do Egypta žiadať o pomoc a bratia sa opäť stretli s Jozefom, ale vôbec ho nespoznali. On ich áno. Dal im obilie, ale za podmienky, aby priviedli aj jeho najmladšieho brata Benjamína.
Posledný deň nášho tábora, piatok, bol dňom dokončenia Jozefovho príbehu, tak ako ho nájdeme v Biblii. Bratia splnili Jozefovu podmienku. Jákob veľmi nerád púšťal svojho najmladšieho syna, ale prosil Pána Boha o milosť a návrat jeho synov naspäť. Jozef pozval svojich bratov na večeru, chcel sa stretnúť s Benjamínom, ale spoznať sa im ešte nedal. Vystavil ich ešte jednej skúške, ktorá mala ukázať ich bratskú lásku. Kázal ukryť do Benjamínovho batoha strieborný pohár a pri ceste domov ich zastavil Jozefov sluha, ktorý našiel ukrytý pohár a z Benjamína chcel urobiť svojho otroka. Ale bratia Benjamína neopustili, vrátili sa k Jozefovi a žiadali ho o milosť pre Benjamína. Necítili vinu za pohár ukrytý v jeho batohu, ale za svoje správanie sa k svojmu bratovi Jozefovi, keď boli ešte spolu v krajine svojho otca. Jozef, keď videl ako im na Benjamínovi záleží, dal sa im poznať a poslal ich aj pre ich otca Jákoba. Ich opätovné stretnutie v Egypte bolo nádherné, ďakovali Pánu Bohu za požehnanie a videli, že Boh pracuje na svojom dobrom pláne, i keď my tomu nie vždy rozumieme.
Tábor vyvrcholil poobednou opekačkou, ktorej sa zúčastnili táborníci, ich rodičia i ďalší členovia cirkevného zboru. Počas nej sa rodičia i deti zúčastnili poslednej súťaže nášho tábora – egyptskej olympiády, kde súťažili v lovení rýb, riešení hieroglyfov, poznávaním egyptských názvov miest, „streľbou“, prekážkovým behom, prenášaním vody. Všetky deti boli odmenené diplomom a malým darčekom. My ostatní sme boli odmenení milým slovom, dobrým jedlom a radosťou zo spoločne strávených chvíľ.
V nedeľu 16.augusta 2020 v úvode služieb božích zaspievali účastníci tábora pieseň ,,Či si veľký a či malý“, ktorú sa počas tábora spolu s mnohými ďalšími naučili.
Na záver treba poďakovať. Pánu Bohu za jeho požehnanie celého týždňa, za všetky modlitby a milodary, celému organizačnému tímu za prípravu tábora a všetkým sestrám a bratom, ktorí sa podieľali na príprave občerstvenia a materiálneho zabezpečenia počas celého týždňa. ĎAKUJEME!
Radoslava Turan Riganová