Národný týždeň manželstva (NTM) začali evanjelici v Trnave netradičnými službami Božími, 9. februára 2020. Pridali sa aj členovia trnavského zboru cirkvi bratskej. Keďže kantor mal voľno, organ nahradili hudobné nástroje: klavír, violončelo a kachon. Nechýbali svedectvá manželov a program pre približne 30 detí. Ale všetko po poriadku.
V úvode Služieb Božích predstavila Ľubica Vařáková, manželka zborového farára myšlienku NTM. „Každé manželstvo je jedinečné a každá dvojica si píše svoj vlastný neopakovateľný príbeh, ktorý začal spojením dvoch sŕdc…“ Aktuálny ročník Národného týždňa manželstva vytvára príležitosť zastaviť sa, aby sme si pripomenuli našu spoločnú históriu: Ako náš príbeh začal, čo sme spolu dosiahli, ako sme prekonali náročné obdobia, čo nás na našom vzťahu baví, aké hodnoty nesieme… Tiež nás motivuje k vďačnosti za náš vzťah a za človeka, s ktorým príbeh tvoríme. No a nakoniec nám pripomína, že budúce kapitoly nášho príbehu píšeme už dnes.“
Služby Božie pokračovali tradičnou liturgiou, sprevádzanú netradične hudobníkmi a spevákmi, talentovanými členmi cirkevného zboru. Pred kázňou sa brat farár Radomír Vařák prihovoril najmenším, ktorých poprosil o pomoc. Ich úlohou bolo nakresliť pekný zážitok, ktorí prežili so svojimi rodičmi. Mladší dostali maľovanky a bludiská a o zábavu bolo postarané.
Kázňový text bol z Kazateľa 4:9-12: „Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol. A opäť, ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa; ale samotný, ako sa zohreje?“
Zborový farár pripomenul, že manželstvo je vzácny a jedinečný dar, zväzok muža a ženy. O manželstvo sa treba starať a hľadať viac dobro a prospech pre toho druhého. Ak je v manželstve Pán Boh ten, ktorý ho spája a napĺňa, je tento zväzok ešte krajší a pevnejší. A tak to má byť, Pán Boh má mať miesto v našom osobnom živote aj v živote manželskom, či rodinnom. Keďže prichádzajú ťažkosti a skúšky do nášho života, je vzácne, keď máme pri sebe človeka, ktorý nám ich pomôže niesť, pozdvihuje nás a kráča s nami. Rovnako aj radosť môžeme zdieľať spoločne. Tak ako Pán Ježiš postavil cirkev slávnu, bez poškvrny, aby bola svätá, tak aj my v našich manželstvách sa máme snažiť žiť manželský život čistý, usilujúc sa naplniť Pánov príkaz, aby naše manželstvá mohli byť dobrým príkladom a svedectvom pre naše okolie.
Po modlitbe sa prítomným so svojím osobným svedectvom prihovorili aj dva manželské páry. Okrem iného zazneli aj tieto výzvy:
– nech slnko nezapadá nad tvojím hnevom… Buď ty tým, ktorý prvý povie „prepáč“,
– pestujte partnerský vzťah aj keď prídu deti a na „rande“ bude stále menej času,
– postavte svoj vzťah na modlitbách a na čítaní Božieho Slova, lebo ono je Pravda,
– stojte pri sebe v každej chvíli, akokoľvek je to ťažké, možno nemožné,
– ďakujte za toho druhého a neste ho na svojich modlitbách.
Po svedectvách nechýbalo požehnanie prítomných manželských párov. Všetky vekové generácie sa postavili k oltáru a s pokorou prijali prosbu a modlitbu zborového brata farára, aby im Pán pomáhal v každej skúške a aby boli vedení Duchom Svätým v každej situácii, nech je akokoľvek náročná.
Po Službách Božích nechýbalo občerstvenie pred kostolom v podobe čaju a kávy a tiež napečených dobrôt od našich milých sestier. Medzi témami vzájomných rozhovorov bola reč aj o manželstve a samozrejme o radostiach a starostiach, ktoré sú s ním v každom jednom prípade jedinečne spojené.
