(pripravil Ján Dobák, ev. farár v. v.)
Kráľ Dávid oslavuje Pána Boha na začiatku 23. žalmu slovami: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza“. K pomenovaniu Dobrého pastiera sa hlásil aj Boží Syn, náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus, keď hovorí: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier aj život kladie za ovce“ (J 10,11). V osobe dobrého pastiera je vyjadrená Božia dobrota a neskonalá láska, o ktorej už prorok Izaiáš prorokoval: „Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie“ (Iz 40,11).
Pastierska služba nebola nikdy ľahká. Nebola ľahká ani služba Ježiša Krista, ktorú konal a vykonal aj pre náš prospech. Aj o tom hovorí prorok Izaiáš v 53. kapitole vo veršoch 4-12. Všetko to sa splnilo, lebo Božia láska a milosť je väčšia ako sú naše ľudské nedostatočnosti a hriechy. Pán Boh nechce hriešnikov – a nimi sme všetci, bez rozdielu- zavrhnúť spred svojej tváre naveky. Veď preto vydal aj svojho Syna na smrť a ustanovil pre všetky ľudské pokolenia zvestovanie zmierenia. Pán Ježiš si pred svojou smrťou našiel spolupracovníkov, s ktorými chodil po zemi Izraelskej, vyučoval ich a potom ich poslal do sveta so slovami : „ choďte, čiňte mi učeníkmi všetky národy a učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal“. Bolo ich málo, len dvanásť, ale prekonali všetky prekážky, nástrahy satana, ba prešli aj cestou utrpenia. Len tak priviedli kresťanstvo k víťazstvu v židovskom a pohanskom svete. To, čím premáhali svet, bola ich viera a vedomie, že pracujú pre svätý cieľ, za svätú pravdu.
Po smrti apoštolov konali pastiersku službu tzv. starší, presbyteri a biskupi. Kristus dáva svojej cirkvi, ktorú ustanovil v 50. deň po svojom vzkriesení, aj dnes učiteľov, kazateľov, misionárov i duchovné dary (1 Kor 12 kap).
S ľútosťou musíme konštatovať, že výsledky pastierskej činnosti neboli vždy adekvátne vynaloženému úsiliu, ani požiadavke Dobrého pastiera Ježiša Krista, ale tiež musíme priznať, že v Božom „stáde“ boli a sú všelijaké ovečky, aj všelijakí pastieri. Tak bolo cez stáročia, tak je žiaľ i dnes. Diabol stále koná svoje skazonosné dielo. Ale vždy záležalo na viere, na veľkosti viery, jej sile a zodpovednosti tých, ktorí pásli a rozsievali. Týmito rozsievačmi nemyslíme iba kňazov, ale každého, kto koná niečo v službe Kristovej lásky. Kňaz, duchovný pastier, v cirkevnom zbore, sám všetko nezvládne. Obzvlášť v dobe, ktorú žijeme dnes, keď cirkev po dvetisíc rokoch svojej existencie má aj hmotný majetok, ktorý má slúžiť pre bohoslužbu, vzdelávanie, aj službu lásky potrebným. V našej cirkvi máme preto presbyterov, ľudí, ktorí majú pevnú vieru v Ježiša Krista a lásku k cirkvi. Áno, oni – a tu obraciame sa na vás – milí naši bratia a sestry presbyteri – majú a máte veľké poslanie, pracovať za kráľovstvo Božie, ako aj apoštol Peter píše : „Starších (presbyterov), ktorí sú medzi vami, prosím ja spolustarší, paste Božie stádo, ktoré je u vás, nie s nevôľou ale dobrovoľne, ako Boh chce“ (1 Pt 5,1).
Keď naši presbyteri budú povedomí evanjelici, horliví za dobro cirkvi a dajú sa viesť Duchom svätým, môžu pre cirkev vykonať nesmierne mnoho dobrého. Nezabúdajme na slová apoštola Pavla : „Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje“ (F 4,13). Byť presbyterom totiž neznamená mať iba hodnosť, titul. Byť presbyterom, znamená byť Božím spolupracovníkom. Konať pastiersku službu, byť vzorom ľudu Božiemu v slovách a skutkoch. A taká má byť aj rodina presbytera. Muž, žena a deti. Návšteva chrámu by mala byť pre všetkých samozrejmosťou, lebo tam sa buduje viera, nádej a láska. Presbyteri so svojím kňazom, duchovným pastierom, zastupujú svoj cirkevný zbor a tak i cirkev aj navonok.
Naši presbyteri sú väčšinou vyššieho veku. Bratia a sestry vyššieho veku, ktorí už majú nejaké životné skúsenosti a živú vieru v Pána Boha. Pre takých napísal apoštol Pavel : starší mužovia nech sú striezliví, čestní, mierni, zdraví vo viere, láske a trpezlivosti“ (Tit 2,2).
Keď sa prenesieme z duchovného sveta do života bačov a pastierov pracujúcich na pastvinách svojich stád, máme tu príklad ich spolupráce pri zodpovednosti za pastvu i napájadlá pre svoje ovečky. To je vzor pre naše košiare – cirkevné zbory. Aj pre náš, trnavsko-sereďský. Modlime sa, prosme všetci, aby sme mali takýchto verných spolupracovníkov v cirkvi, kňazov, presbyterov, dozorcov, kurátorov i kostolníkov. Ale tiež, aby sme aj my všetci, muži, ženy, deti, starší aj mladí, boli kvasom cirkevného zboru. Nie tým starým kvasom všelijakej nešľachetnosti, ale kvasom horlivosti, zaujatosti pre veci Božie. Aby aj o nás mohol povedať náš Pán a Spasiteľ, Dobrý pastier, Ježiš Kristus : Poznám svoje a mňa poznajú moje ovečky. (J 10, 14).