Rodiny a Jonáš

Počas vyučovania náboženskej výchovy sme s deťmi v rámci témy: Cirkev je miesto kam patrím aj ja, preberali aj pojem „Služby Božie“. Deti pod tým rozumeli čas, kedy my slúžime Pán

u Bohu. No je to presne naopak – počas Služieb Božích nám, “učeníkom Pána Ježiša”, slúži sám Pán Boh. Dáva nám poznávať jeho vôľu na základe Písma. Máme čas sa zastaviť počas dňa odpočinku a načerpať nové sily, môžeme prežívať radosť zo vzkrieseného Pána a prijať Ducha Svätého aby sme bez Neho duchovne nevyhasli. Všetko to znie veľmi pekne ale mladým (a nielen im) sú tieto pojmy nezrozumiteľné a nedeľa v kostole nie je pre nich vždy tá najlepšia predstava trávenia voľného času. Preto sme sa ako VMV s pánom farárom dohodli, že niekoľkokrát v roku služby Božie trošku zmeníme. V Mt 13,52 čítame: Preto každý učiteľ, vyučený kráľovstvu nebeskému je podobný hospodárovi, ktorý zo svojej komory vynáša nové I staré.
Služby Božie majú svoj liturgický poriadok, aby sa človek cítil “ako doma”. Počas pôstnej nedele bol tento poriadok zachovaný, ale pri čítaní konfiteoru, biblických statí a modlitieb sme využili možnosť všeobecného kňazstva. Všetkým ochotným spolubratom a spolusestrám patrí poďakovanie, za ich ochotnú službu. Druhá pesnička 620 bola pre náš cirkevný zbor pomerne neznáma, ale náš šikovný brat kantor ju zvládol a so spevom pomohli členovia spevokolu a cirkevného zboru.

Hlavnou témou 3. pôstnej nedele bol Jonáš. Jeho životným príbehom nás počas kázne previedol brat farár z Modry, Ján Oslík. Na začiatku zamestnal deti labyrintom veľryby, v ktorom mali deti hľadať cestičku k modliacemu sa Jonášovi. Deti nadšene prijali farbičky a usadili sa na schodoch okolo oltára, aby splnili úlohu. Brat farár tak mohol na príklade vzdorovitého Jonáša poukázať na to, ako sa o nás Boh zaujíma, o náš názor, naše myšlienky a pocity, že Pán Boh nás neopúšťa. Aktuálnosť príbehu z Ninive preniesol aj do našej doby, do našej situácie, kedy sa stretávame s migrantmi, s rôznymi politickými názormi… a tak ako príbeh o Jonášovi ostal otvorený, tak aj niektoré úvahy a podnety kázne ostali otvorené k našim modlitbám.Po kázni mohli deti prijať požehnanie a potom radostne zaspievať pieseň od brata farára Romana Dovalu: Bol raz jeden Jonáš. Všetci členovia dostali na záver Bohoslužieb pozvanie do farskej záhrady na pohostenie, k rozhovorom s hosťami z cirkevného zboru Modra, teda oteckami a ich deťmi, ktorí boli aj na celých Službách Božích.
Tak ako je každý z nás jedinečné Božie stvorenie, tak sú rozdielne aj naše myšlienky, názory, postoje a preto si uvedomujeme, že nie každý je spokojný s takým priebehom Bohoslužieb. Pokúsme sa, nehľadiac na formu prejavu či rytmus piesne, si z každých služieb Božích odniesť práve to Božie Slovo, ktoré je životodarnou silou našich dní.

pripravila: Janka Ševelová